Krajiny, ktorých obyvatelia vo vysokej miere konzumujú výrobky obsahujúce baktérie mliečného kvasenia, sa dlhodobo umiestňujú na popredných miestach z hľadiska dlhovekosti svojich obyvateľov. Príkladom sú stovky ľudí dožívajúcich sa vyše l00 rokov v horských oblastiach Gruzínska. Sú známi častou konzumáciou domácich jogurtov. Otázky faktorov dlhovekosti oddávna priťahujú pozornosť odborníkov aj laickej verejnosti. Vedci sa snažia dozvedieť, či sú príčiny v genetickom základe alebo vo výžive a zdravej životospráve. Početné štúdie ukázali, že spoločným ukazovateľom v týchto oblastiach je vyšší príjem potravín, ktoré obsahujú bakterie mliečneho kvasenia. Neustále pribúdajú dôkazy o tom, že tieto bakterie, nachádzajúce sa najmä v jogurtoch majú pozitívny účinok na zdravie a celkovú vitalitu človeka.
Le Bryndza n’a pas que des qualités gustatives, mais possède aussi des vertus bienfaitrices pour le corps. C’est un fromage de brebis, traditionnel, de consistance fine, facile à tartiner. Le savoir faire pour l’élaboration du Bryndza Slovaque est spécifique et unique dans toute L’Union Européenne. Les pays dont la population consomme, en grandes quantités, des produits laitiers contenant des bactéries, créatrice de ferments, sont, depuis longtemps, ceux dans lesquels l’espérance de vie est la plus grande. C’est le cas de la région montagneuse de l’état de Géorgie (ancienne république d’U.R.S.S.), dans laquelle on a recensé quelques centaines de personnes de plus de cent ans. Elles consomment des yaourts de leur propre fabrication. Chacun, spécialiste ou non, se pose des questions sur les raisons qui permettent d’observer une telle longévité : cela est-il dû à des facteurs génétiques ou à des habitudes nutritionnelles ? De nombreuses études aboutissent à la même conclusion : la consommation de produits, contenant des bactéries, joue un rôle déterminant sur l’importance de l’espérance de vie. Il est prouvé que les bactéries que l’on trouve dans les yaourts ont une effet incontestable sur la santé et la vitalité de l’être humain. Une consommation régulière permet de faire chuter la tension, le cholestérol dans le sang. Il est prouvé que les bactéries de lait éliminent le mauvais cholestérol de la nourriture riche en graisse.
C’est le cas de la bactérie « Enterococcus faecium », pour laquelle le professeur Libor Ebringer a démontré cet état de fait et aussi prouvé qu’elle permet d’immuniser contre le cancer du colon. Ce professeur a développé des tests cliniques sur la consommation régulière de bryndza et a mis en évidence que ce fromage a une action bénéfique sur le métabolisme du taux de graisse. Un gramme de bryndza contient un milliard de bactéries dont 20 % de « Enterococcus faecium ». Mais il ne faut pas oublier que le bryndza contient 49 % de matières grasses. Aussi une étude sur 29 bénévoles a été entreprise pour déterminer si l’élimination des graisses par les bactéries permettait de compenser cet apport de 49 %. Ces bénévoles ont consommé 100 grammes de bryndza, par jour, pendant 8 semaines. Il a été constaté, statistiquement, une baisse du cholestérol, du taux de glycémie et de la tension. Pour confirmer le résultat de cette étude, il paraît nécessaire de la réaliser sur un échantillon plus large. Par ailleurs le bryndza consommé provenait de lait dont la traite a été réalisée, au mois de mai. Il serait intéressant de procéder à la même étude avec du bryndza fabriqué avec du lait d’hiver qui contient une proportion de sel plus importante. Si ces résultats se trouvaient ainsi confirmés, la consommation du bryndza pourrait être recommandée à titre préventif pour lutter contre l’hypertension, l’artériosclérose, etc …Le certificat sanitaire obtenu auprès de l’Union Européenne permet d’ouvrir, à ce fromage et au plat national que constitue le Halusky, des perspectives de promotion intéressante, en matière de gastronomie sur tout le territoire européen et, plus largement, de mieux faire connaître et apprécier la Slovaquie « Pays sous les Tatras ». Dr. Igor Tomo, Universite Komenského, de Bratislava
Ich pravidelná konzumácia vedie k znižovaniu krvného tlaku a hladín obávaného cholesterolu v krvi. Je dokázané, že mliečne baktérie dokážu odbúravať škodlivý cholesterol z potravy bohatej na tuky. Z tejto skutočnosti vychádzal aj professor Libor Ebringer z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktorý upriamil svoju pozornosť na bakteriu Enterococcus faecium, ktorá znižuje hladinu škodlivého LDL- cholesterolu v sere. Okrem toho má ochranný účinok proti faktorom spôsobujúcim kolorektálny karcinóm a zvyšuje hladinu imunoglobulínu G – dôležitého to obranného faktoru imunitnej reakcie. Rozhodol sa uskutočniť klinickú štúdiu účinkov pravidelného konzumovania slovenskej bryndze a dokázať jej priaznivý vplyv na tukový metabolizmus u ľudí, ktorí sa podujali byť účastníkmi pokusu. Uvádza sa, že jeden gram čerstvej bryndze obsahuje až l miliardu živých baktérií, z ktorých 20 percent tvorí prave spomínaná baktéria Enterococcus faecium. Na druhej strane musime brať do úvahy aj fakt, že naša slovenská bryndza má pomerne vysoký obsah tuku - až okolo 49 %. Preto bolo potrebné overiť si, či aktivita probiotických baktérií dokáže eliminovať negatívny faktor vysokého obsahu tuku, prípadne tento dokonca znížovať. U pokusnej skupiny 29 dobrovoľníkov, ktorí konzumovali denne 100 gramov bryndze v priebehu 8 týždňov bol štatisticky dokázaný významný pokles hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, ako aj celkové zníženie glykémie a systolického a diastolického krvného tlaku. O sérovom cholesterole je známe, že patrí medzi hlavné rizikové faktory pre vznik aterogenézy (usadzovanie tukových plátov na vnútorných stenách ciev). Ateroskleróza má vážne negatívne účinky na naše zdravie, okrem iného spôsobuje infarkty srdca, mozgové príhody, vážne poruchy zraku, ochorenia periférnych ciev dolných končatín, nedotatočnú funkciu obličiek atd. V konečnom dôsledku znižuje aj strednú dlžku dožitia, ktorá najmä u mužov je až o 10 rokov nižšia v porovnaní s vyspelými rozvinutými štátomi sveta. Z týchto dôvodov je vítaná každá možnosť pozitívne ovplyvniť bez užívania liekov znížovnie hladiny cholesterolu a počtu hypertonikov (ľudí s vysokým krvným tlakom) v slovenskej populácii, kde umrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia je na prvom mieste príčin. Ak by sa prepokladaný kladný učinok bryndze potvrdil aj v pokusoch na väčších súboroch dobrovoľníkov, tak by sa mohli rozšíriť možnosti nefarmakologickej primárnej prevencie a liečby hypertenzie. K rizikovým faktom patrí aj C -kreatínový proteín, spôsobujúci zápaly a tiež významný rizikový faktor spomínanej aterogenézy. Znižovanie jeho hladiny je spoločným cieľom lekárov aj vedcov. V sledovanej štúdii bola použítá májová bryndza, o ktorej je známe,že obsahuje menej soli, čo je pre prevenciu hypertenzie dôležitý faktor. Zaujímavé preto bude v budúcnosti porovnať aj účinky zimnej bryndze, ktorá obsahuje viac soli a aj určitú prímes kravského mlieka. Ako naznačujú tieto odborné poznatky návrat ku klasickej slovenskej kuchyni našich starých materí prinesie aj zvýšenie záujmu o slovensku bryndzu aj typické jedlá, ktoré sú našom jedálničku žiaľ často nahrádzané menej zdravími módnymi pokrmami. Certifikácia slovenskej bryndze aj v rámci EU otvára cestu k spotrebiteľom nielen na Slovensku, ale aj v ostaných krajinách, kde by naše tradičné bryndzové halušky mohli šíriť dobré meno krajiny pod Tatrami. Okrem toho, že sú naším národným jedlom, na ktoré žiaden Slovák nedá dopustiť, majú tiež pozitívny účinok na upevnenie našho zdravia, ako potvrdzuje aj zmienená vedecká štúdia. Dr. Igor Tomo Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
Le Bryndza n’a pas que des qualités gustatives, mais possède aussi des vertus bienfaitrices pour le corps. C’est un fromage de brebis, traditionnel, de consistance fine, facile à tartiner. Le savoir faire pour l’élaboration du Bryndza Slovaque est spécifique et unique dans toute L’Union Européenne. Les pays dont la population consomme, en grandes quantités, des produits laitiers contenant des bactéries, créatrice de ferments, sont, depuis longtemps, ceux dans lesquels l’espérance de vie est la plus grande. C’est le cas de la région montagneuse de l’état de Géorgie (ancienne république d’U.R.S.S.), dans laquelle on a recensé quelques centaines de personnes de plus de cent ans. Elles consomment des yaourts de leur propre fabrication. Chacun, spécialiste ou non, se pose des questions sur les raisons qui permettent d’observer une telle longévité : cela est-il dû à des facteurs génétiques ou à des habitudes nutritionnelles ? De nombreuses études aboutissent à la même conclusion : la consommation de produits, contenant des bactéries, joue un rôle déterminant sur l’importance de l’espérance de vie. Il est prouvé que les bactéries que l’on trouve dans les yaourts ont une effet incontestable sur la santé et la vitalité de l’être humain. Une consommation régulière permet de faire chuter la tension, le cholestérol dans le sang. Il est prouvé que les bactéries de lait éliminent le mauvais cholestérol de la nourriture riche en graisse.
C’est le cas de la bactérie « Enterococcus faecium », pour laquelle le professeur Libor Ebringer a démontré cet état de fait et aussi prouvé qu’elle permet d’immuniser contre le cancer du colon. Ce professeur a développé des tests cliniques sur la consommation régulière de bryndza et a mis en évidence que ce fromage a une action bénéfique sur le métabolisme du taux de graisse. Un gramme de bryndza contient un milliard de bactéries dont 20 % de « Enterococcus faecium ». Mais il ne faut pas oublier que le bryndza contient 49 % de matières grasses. Aussi une étude sur 29 bénévoles a été entreprise pour déterminer si l’élimination des graisses par les bactéries permettait de compenser cet apport de 49 %. Ces bénévoles ont consommé 100 grammes de bryndza, par jour, pendant 8 semaines. Il a été constaté, statistiquement, une baisse du cholestérol, du taux de glycémie et de la tension. Pour confirmer le résultat de cette étude, il paraît nécessaire de la réaliser sur un échantillon plus large. Par ailleurs le bryndza consommé provenait de lait dont la traite a été réalisée, au mois de mai. Il serait intéressant de procéder à la même étude avec du bryndza fabriqué avec du lait d’hiver qui contient une proportion de sel plus importante. Si ces résultats se trouvaient ainsi confirmés, la consommation du bryndza pourrait être recommandée à titre préventif pour lutter contre l’hypertension, l’artériosclérose, etc …Le certificat sanitaire obtenu auprès de l’Union Européenne permet d’ouvrir, à ce fromage et au plat national que constitue le Halusky, des perspectives de promotion intéressante, en matière de gastronomie sur tout le territoire européen et, plus largement, de mieux faire connaître et apprécier la Slovaquie « Pays sous les Tatras ». Dr. Igor Tomo, Universite Komenského, de Bratislava
Ich pravidelná konzumácia vedie k znižovaniu krvného tlaku a hladín obávaného cholesterolu v krvi. Je dokázané, že mliečne baktérie dokážu odbúravať škodlivý cholesterol z potravy bohatej na tuky. Z tejto skutočnosti vychádzal aj professor Libor Ebringer z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktorý upriamil svoju pozornosť na bakteriu Enterococcus faecium, ktorá znižuje hladinu škodlivého LDL- cholesterolu v sere. Okrem toho má ochranný účinok proti faktorom spôsobujúcim kolorektálny karcinóm a zvyšuje hladinu imunoglobulínu G – dôležitého to obranného faktoru imunitnej reakcie. Rozhodol sa uskutočniť klinickú štúdiu účinkov pravidelného konzumovania slovenskej bryndze a dokázať jej priaznivý vplyv na tukový metabolizmus u ľudí, ktorí sa podujali byť účastníkmi pokusu. Uvádza sa, že jeden gram čerstvej bryndze obsahuje až l miliardu živých baktérií, z ktorých 20 percent tvorí prave spomínaná baktéria Enterococcus faecium. Na druhej strane musime brať do úvahy aj fakt, že naša slovenská bryndza má pomerne vysoký obsah tuku - až okolo 49 %. Preto bolo potrebné overiť si, či aktivita probiotických baktérií dokáže eliminovať negatívny faktor vysokého obsahu tuku, prípadne tento dokonca znížovať. U pokusnej skupiny 29 dobrovoľníkov, ktorí konzumovali denne 100 gramov bryndze v priebehu 8 týždňov bol štatisticky dokázaný významný pokles hladiny celkového cholesterolu, LDL cholesterolu, ako aj celkové zníženie glykémie a systolického a diastolického krvného tlaku. O sérovom cholesterole je známe, že patrí medzi hlavné rizikové faktory pre vznik aterogenézy (usadzovanie tukových plátov na vnútorných stenách ciev). Ateroskleróza má vážne negatívne účinky na naše zdravie, okrem iného spôsobuje infarkty srdca, mozgové príhody, vážne poruchy zraku, ochorenia periférnych ciev dolných končatín, nedotatočnú funkciu obličiek atd. V konečnom dôsledku znižuje aj strednú dlžku dožitia, ktorá najmä u mužov je až o 10 rokov nižšia v porovnaní s vyspelými rozvinutými štátomi sveta. Z týchto dôvodov je vítaná každá možnosť pozitívne ovplyvniť bez užívania liekov znížovnie hladiny cholesterolu a počtu hypertonikov (ľudí s vysokým krvným tlakom) v slovenskej populácii, kde umrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia je na prvom mieste príčin. Ak by sa prepokladaný kladný učinok bryndze potvrdil aj v pokusoch na väčších súboroch dobrovoľníkov, tak by sa mohli rozšíriť možnosti nefarmakologickej primárnej prevencie a liečby hypertenzie. K rizikovým faktom patrí aj C -kreatínový proteín, spôsobujúci zápaly a tiež významný rizikový faktor spomínanej aterogenézy. Znižovanie jeho hladiny je spoločným cieľom lekárov aj vedcov. V sledovanej štúdii bola použítá májová bryndza, o ktorej je známe,že obsahuje menej soli, čo je pre prevenciu hypertenzie dôležitý faktor. Zaujímavé preto bude v budúcnosti porovnať aj účinky zimnej bryndze, ktorá obsahuje viac soli a aj určitú prímes kravského mlieka. Ako naznačujú tieto odborné poznatky návrat ku klasickej slovenskej kuchyni našich starých materí prinesie aj zvýšenie záujmu o slovensku bryndzu aj typické jedlá, ktoré sú našom jedálničku žiaľ často nahrádzané menej zdravími módnymi pokrmami. Certifikácia slovenskej bryndze aj v rámci EU otvára cestu k spotrebiteľom nielen na Slovensku, ale aj v ostaných krajinách, kde by naše tradičné bryndzové halušky mohli šíriť dobré meno krajiny pod Tatrami. Okrem toho, že sú naším národným jedlom, na ktoré žiaden Slovák nedá dopustiť, majú tiež pozitívny účinok na upevnenie našho zdravia, ako potvrdzuje aj zmienená vedecká štúdia. Dr. Igor Tomo Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava