Serge Horvath -Conseiller artistique Musique/Danse
Bonjour, voici une information relative à "Capitale Européenne de la Culture". Saint-Etienne, pas plus que Banska Bystrica, n'a été retenue. Les villes françaises encore en compétition sont Bordeaux, Marseille, Toulouse, Lyon, et les villes slovaques, Kosice, Martin, Nitra et Presov. Je continue à travailler avec la Slovaquie puisque je m'y rendrai à la fin du mois pour des projets concernant le Ballet National et le festival „Cap à l'Est de Banska Stiavnica“. Sincères salutations.
Slovák Prof. MUDr. Mikuláš Popovič PhD, spoluobjaviteľ vírusu HIV
V minulých týždňoch si celý svet pripomenul štvrťstoročie odvtedy, čo americké Centrum pre kontrolu chorôb nazvalo nové infekčné ochorenie syndrómu získaného zlyhania imunity AIDS. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spoluobjaviteľom pôvodcu tejto obávanej choroby, dnes už pandémie je slovenský vedec a v súčasnosti vedúci Ústavu ľudskej virológie na americkej univerzite v Marylande, profesor MUDr.Mikuláš Popovič PhD, ktorý od roku 1982 pracoval vo výskumnom tíme doktora Roberta Galla v Národnom onkologickom inštitúte v americkej Bethesde. Vzhľadom k prenasledovaniu zo strany československej Śtátnej bezpečnosti a štátnych orgánov sa rozhodol natrvalo usadiť v USA. Mikuláš Popovič sa narodil 12. augusta 1941 v Mukačeve, ktoré v tom období bolo súčasťou fašistického hortyovského Maďarska. Otec nášho vedca, ktorý ešte roku 1933 skončil štúdium na Karlovej univerzite v Prahe a potom pôsobil ako pedagóg na viacerých miestach na Slovensku, Ćechách, Morave a Podkarpadsku sa po skončení vojny rozhodol vycestovať s rodinou za sestrou do Moravskej Ostravy. To sa mu však podarilo až po páde Stalinského režimu, kedy sa Popovičovci mohli presťahovať do Ćeskoslovenska. Mikuláš Popovič po maturite na „starom gymnáziu“ v Bratislave. roku 1959, bol prijatý na Lekársku fakultu UK v Bratislave. Po absolvovaní Lekárskej fakulty v roku 1965, začal pracovať na Ústave experimentálnej onkológie SAV, ktorý bol koordinátorom vtedajšej RVHP pre onkológiu. Tu pod vedením akademika Viliama Thurzu okolo ktorého sa sústredil tím vynikajúcich pracovníkov, boli dosiahnuté vo výskume príčin onkologických ochorení so zameraním na vírusový pôvod významné medzinárodne uznávané výsledky. V rokoch 1966-1967, absolvoval ako lekár povinnú vojenskú službu v Mošnove pri Moravskej Ostrave. Roku 1971, obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Hlbšie vedomosti a praktické experimentálne skúsenosti, z oblasti štúdia retrovírusov, získal M. Popovič na opakovaných stážach pod vedením vedúceho oddelenia retrovírusov prof. RNDr. J.Svobodu, DrSc v rokoch 1967 –1973 na Ústave molekulárni biológie a genetiky ČSAV v Prahe. V tom období ústav viedol vynikajúci vedec, potencionálny nositeľ Nobelovej ceny za štúdium imunologickej tolerancie (ktorá bola udelená P. Medawarovi a M. Burnetovi), prof. MUDr. Milan Hašek DrSc. Skúsenosti v oblasti štúdia retrovírusov získané v Prahe, využil M.Popovič po príchode do USA na základe štipendia, ktoré mu udelila Nadácia Eleonor Roosweltovej na svoju ďalšiu profesnú kariéru. Od roku 1980 pracoval vo výskumnom tíme dr. Róberta Galla v laboratóriách Národného onkologického inštitútu v Bethesde. Aj preto prvé vzorky od pacientov postihnutých AIDS v máji roku 1982 dostal práve dr.M. Popovič. Významným príspevkom nášho vedca bol v tom, že zaviedol testy na prítomnosť HIV, čo si vyžadovalo uskutočniť rozsiahle séroepidemiologické rozbory. Súčasne prebiehali intenzívne výskumy na tejto veľmi aktuálnej problematike aj v Pasterovom ústave v Paríži, kde skupina pod vedením Dr.Montagniera opísala svoj vírus pod názvom LAV. Vznikli spory o prvenstvo objavu, do ktorých zasiahli najmä všadeprítomné masmédiá a boj o peniaze a svetskú sláva. Neskoršie sa hladina ukľudnila a pred piatimi rokmi obaja vynikajúci vedci Dr.Gallo a Dr.Montagnier podpísali dohodu o spolupráci a podpore vo výskume AIDS v Afrike. V minulosti boli diskusie aj spory, o tom že táto pandémia bola preceňovaná a nezistenie pôvodcu by údajne nemalo taký negatívny dosah na rozsah ochorení v rôznych častiach sveta. Túto teóriu M.Popovič jednoznačne odmieta s odôvodnením, keby sa neboli prijali účinné opatrenia proti šíreniu AIDS a neaplikovali by sa vedecké poznatky , potom by dôsledky pre ľudstvo boli oveľa väčšie a počet úmrtí by bol mnohonásobne vyšší. Celosvetové štatistiky upozorňujú, na skutočnosť, že na svete žije viac ako 40 miliónov ľudí infikovaných vírusom HIV. Z toho 2,5 milióna je detí a mladistvých do 15 rokov. Pritom sa denne nakazí okolo 14 tisíc mužov a žien, žiaľ určité percento z toho sú nevinní novorodenci ,ktorí sú nakazený transplacentárne krvou matky. Najviac chorých na AIDS je na juhu Afriky, epidémia je však na vzostupe v ázijských krajinách ,predovšetkým v preľudnenej chudobnej Indii, ale aj v Ćíne. Výrazný je vzostup postihnutých aj v postsovietskych krajinách. V týchto častiach sveta a krajinách sa to týka najmä rizikových skupín, ktorých identifikácia je jasná/ homosexuály, užívatelia drog, promiskuidní jedinci a. i .Slovensko prijalo našťastie zavčasu nevyhnutné účinné opatrenia na prevenciu a preto dnes Slovensko eviduje len okolo 140 infikovaných pacientov vírusom HIV.. Môžeme byť hrdí na nášho vedca svetového mena prof. MUDr. Mikuláša Popoviča PhD ktorý v rokoch 1981 – 1990 patril medzi 100 najcitovanejších vedeckých autorov v oblasti teoretickej medicíny. Dodnes patrí k svetovej špičke v oblasti výskumu vírusov so skupiny retrovírusov a osobitne so zameraním na prevenciu a výskum vakcíny proti AIDS. Je potešiteľné, že aj napriek príkoriam, ktoré zažil na Slovensku sa hlási k svojmu pôvodu. Za čo mu môžeme byť vďační. Igor M.Tomo, predseda Slovenskej biologickej spoločnosti SAV Milan Blaško Sr .Lekárska fakulta UK Bratislava
LE DOCTEUR POPOVIČ : UN SCIENTIFIQUE DONT LA SLOVAQUIE PEUT ETRE FIERE
Cela fait quarante années que le virus du sida a été isolé. Le docteur Popovič, scientifique d‘origine slovaque, a participé à sa découverte. Cet homme, docteur et professeur, est, aujourd’hui, à l’Université du Mariland, responsable du service de virologie. Arrivé aux Etats Unis en 1980, il a travaillé dans l’équipe de recherche du Docteur Robert Galla, à l’Institut National d’Oncologie à Bethesde où il décida de s’installer. Ayant obtenu son baccalauréat en 1959, il entra à l’université de médecine de Bratislava. Il y termina ses études en 1965. Il travailla ensuite dans cette même ville à l’Institut d’Oncologie Expérimentale dans l’équipe de l‘académicien William Thurza qui étudia un certain nombre de virus favorisant le déclenchement de certaines formes de cancer. Ensuite il se rendit à Prague, à l’Institut de Biologie et de Génétique Nucléaire, où il acquit l’expérience nécessaire sur les rétro virus pour obtenir une bourse de la fondation Eléonore Roosevelt et partir au Etats Unis. Il procèda aux premiers prélèvements sanguins qui lui permirent de mettre au point la méthode détection du virus du sida. A la même époque, l’Institut Pasteur de Paris se lança dans des recherches similaires sous la direction du Docteur Montagnier qui isola le même virus, sous le vocable HIV. La publication des travaux des deux équipes ayant eu lieu, presque dans le même temps, une polémique naquit pour déterminer qui pouvait se prévaloir de la „paternité“ de la découverte. Plus tard, les scientifiques américains et français signèrent un protocole d’accords pour établir une collaboration étroite afin de développer une recherche en Afrique. Actuellement, on dénombre quarante millions de personnes infectées par le virus dont deux millions et demi de jeunes de moins de quinze ans. Leur nombre augmente quotidiennement de quatorze mille. Dans un ordre décroissant, on recense le plus de malades en Afrique, en Inde, en Chine. La Slovaquie en dénombre cent quarante. Elle peut être fière de Nicolas Popovič qui, dans les années 1980-1990, était classé parmi les 100 premiers chercheurs scientifiques mondiaux dans le domaine médical. Actuellement, de par les travaux qu’il développe dans le domaine de la prévention du sida, en particulier en matière de vaccination, il fait partie du Cénacle. On peut être reconnaissant à cet homme d’avoir fait connaître ses origines slovaques et d’en être fier malgré les persécussions qu’il eut à subir dans l’état tchécoslovaque.