A cette époque les Slaves commencèrent à se soulever contre les Avars appelés aussi Huns. Lorsque l’armée Vinid attaqua les Huns, Samo soutint dans leurs luttes les premiers. Au cours des batailles qui opposa les deux camps Samo déploya tellement de capacités diverses que les Vinids le choisirent comme roi. Il règna trente-cinq ans et durant cette période de nombreuses batailles opposèrent encore Vinids et Huns. Ses qualités et sa vaillance indiscutable permirent aux courageux Vinids de ne remporter que des victoires. Samo eut douze femmes qui lui ont donné vingt-deux fils et quinze filles(livre 4 chapitre 48). Le roi franc Dagobert allié au roi “Longobard” s’est attaqué à Samo pour conquérir ses territoires. Samo après avoir subi au départ des défaites et s’être réfugié avec son armée au château de Vogastisburg, réussit à repousser les armées de Dagobert et les poursuivit jusqu’aux frontières du Royaume Franc. D’autres Slaves (Serbes en particulier) ont rejoint l’armée de Samo en 632-633. En neuf ans, Samo réussit à constituer une armée slave très puissante capable de s’opposer à celle des Francs et à celle de ses voisins. Les dernières recherches archéologiques consacrées aux lieux de batailles entre Avars et Slaves permettent sans contestation de définir l’ouest de la zone de peuplement des Avars que les Slaves occupaient auparavant. Par cette démarche historique, on peut affirmer que le Royaume ou l’Empire de Samo constitue la racine la plus ancienne de ce qui constitue aujourd’hui la nation slovaque.
SAMO, PREMIER ROI REGNANT SUR LE TERRITOIRE SLOVAQUE 623 - 658
KTO BOL SAMO?
Nemožno riskovať úplnú objektívnu definíciu tejto osobnosti bez toho, žeby sme opatrne vyčerpali všetko, čo sa o nej nachádza v spoľahlivých prameňoch a kriticky preskúmali aspoň výroky najznámejších autorov, odborníkov v dejinách 7. storočia v našom stredoeurópskom priestore. Vzhľadom na spoľahlivé pramene máme k dispozícii síce iba jeden základný prameň, ale jeho nevšednou vlastnosťou je, že vznikol už v tom istom čase, keď sa udalosti okolo kráľa Sama odohrávali. Je to známa Fredegarova kronika”, ktorej prvé dve knihy zaznamenávajú udalosti od rok 584 do roku 613. Nasledujúca tretia kniha, ktorej autorom bol pravdepodobne iný burgundský kronikár, doplnil predošlé záznamy až do roku 642 a potom pokračoval asi tretí autor až po rok 768. Zo štvrtej knihy tejto kroniky sa teda dozvedáme: “V štyridsiatom roku panovania Chlotara [čo znamená rok 623] muž menom Samo, rodom Frank z kraja senonského , priviedol so sebou mnohých kupcov a uberal sa obchodovať k Slovanom nazývaných Vinidi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom nazývaných Hunmi a proti ich vládcovi kaganovi. Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec Samo, ktorého som vyššie spomenul, postupoval s nimi vo vojsku. A tu preukázal takú veľkú schopnosť proti Hunom, že to vzbudil obdiv, a nesmierny počet z ich bol pobitý mečom Vinidov. Vinidi spoznajúc Samovu užitočnosť zvolili si ho za kráľa nad sebou, a tu šťastlivo panoval 35 rokov. Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé boje proti Hunom. S jeho rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov. Samo mal 12 žien, z ktorými splodil 22 synov a 15 dcér.” (Kniha IV, hlava 48.) Autor kroniky potom opisuje boje medzi tými Slovanmi, ktorí si zvolili Sama za kráľa, a medzi východofranským kráľom Dagobertom, ktorý sa chcel zmocniť jeho územia a spojil sa aj s Longobardmi, aby Slovanov premohli. Spočiatku víťazili, ale nedobyli mohutný hrad Vogastisburg, v ktorom sa opevnili veľmi početné oddiely udatných Slovanov, a nakoniec Slovania sa pustili do protiútoku a premohli a prinútili na útek zbytky Dagobertovho vojska. Slovania ich prenasledovali a prenikli až do území Franskej ríše, kde sa k nim pridali ďalší Slovania, Srbi, ktorí už dlhšie patrili k ríši. Bolo to asi v roku 632-633. To znamená, že Samoso svojimi Slovanmi za deväť rokov vytvoril taký vojensko-mocenský útvar, ktorý mohol odporovať Franskej ríši, ba aj prepadať a plieniť jej okrajové územia. Neskoršie pramene preberajú tieto správy, ale často ich upravujú podľa svojich záujmov, takže je veľmi ťažké vyberať z nich kriticky, ako sa to vlastne udialo. Všetky však potvrdzujú, že v roku 623 do bojov Slovanov zvaných Vinidi zasiahol franský kupec Samo, ktorého po víťazstve nad Avarmi/Hunmi Vinidi zvolili za svojho kráľa. A kráľ Samo, ktorý nad nimi panoval 35 rokov, teda 626 až 661, kontroloval také veľké územie v strednej Európe, že neskorší historici označovali jeho mocenský útvar výrazmi Samovo kráľovstvo, ba aj Samova ríša. Menej jednoduché je vyťažiť základnú zhodu z toho, čo nachádzame u uznávaných historikov. V minulosti vážni historici situovali jadro Samovej ríše do Korutánska, iní zase do vtedajšej Bohémie a teda dnešného Česka, ba nechýbali ani takí, čo ho ťahali do východných alpských výbežkov dnešného Slovinska a Rakúska. Zrejme ani historici sa ľahko nezbavujú prirodzenej lásky k svojej vlasti a kde len môžu, situujú dôležité historické udalosti do vzťahu k svojej vlasti. No podľa najnovších zistení, ak išlo o boje Slovanov s Avarmi, súčasný stav archeologických bádaní už dosť bezpečne dovoľuje určiť najzápadnejšie hranice avarských sídiel, ktoré sa nachádzajú na území pôvodných sídiel vtedajších Slovanov Vinidov (Venedov). Táto hranica nepresahuje na západ územie, ktoré od najstarších čias nepretržito obývali stredovekí Sloväni/Sloveni, z ktorých sa historickým procesom vytvoril dnešný slovenský národ. Preto ak chceme postupovať podobne, ako to robia ostatné európske národy vo vzťahu k prvým historickým údajom o svojich národoch a štátoch, celkom oprávnene môžeme pokladať Samovo kráľovstvo či Samovu ríšu za najstarší historický koreň slovenskej štátnosti. Prof. MILAN S. ĎURICA
Qui était Samo ? On ne peut pas donner une information objective sans avoir consulté de manière exhaustive un ensemble de documents datant du VIIème siècle. D’ailleurs nous ne disposons de manière fiable que de deux sources de manuscrits qui ont été clairement identifiés et écrits à l’époque durant laquelle Samo exerçait des responsabilités. Celles sont regroupées dans deux livres sous le vocable de “Fredegarova Kronika” édités entre 584 et 613. Un troisième livre dont l’auteur était très certainement un chroniqueur bourguignon fournit des informations jusqu’en 642. Problablement un troisième auteur a encore fourni d’autres précisions jusqu’à l’année 768.Par l’intermédiaire de ce quatrième livre, nous apprenons qu’un certain Samo, commerçant franc originaire de Pagus Senonacus (région de Sens, département de l’Yonne) accompagné d’autres commerçant s’est rendu sur des territoires habités par des Slaves (Vinid) afin d’établir des relations commerciales.