Frontières de la Grande Moravie
Dunaj = Danube; Devin = ville près de la „Bratislava actuelle“
SVÄTOPLUK I. VEĽKY – mocný kráľ - MORAVSKEJ RIŠE SLOVAKOV
Všetky kultúrne národy si uctia najrozličnejšími spôsobmi osobnosti, ktoré nechali v ich historickom vývoji hlboké stopy. V školách sa o nich žiaci dozvedia všetko, čo dejiny o nich zachovali. Obce a mestá ich menami zdobia svoje námestia, ulice, parky, mosty a iné významné architektonické objekty najmä kultúrneho charakteru. Ich telesné pozostatky sú zachovávané, strážené a uctené v dynastických hrobkách, v katedrálach a iných významných chrámoch. Ich menami sa označujú členenia národnej obrany a kasárne, letiská a pod. Na Slovensku sa tej pocty dožil – okrem niekoľkých málo známych výnimiek – jediný Milan Rastislav Štefánik, jeden zo zakladateľov česko-slovenského štátu z roku 1918, ináč astronóm a viacnásobne vyznamenaný plukovník francúzskej armády s prepožičaným titulom generála počas pôsobenia v česko-slovenských légiách. Ale najvýznamnejšia politická a vojenská osobnosť prvej slovenskej štátnosti z 9. storočia, akou bezpochyby bol kráľ Svätopluk I. Veľký (870 – 894) podnes ostáva takmer neznámym pojmom v najširších vrstvách obyvateľov Slovenska. V hlavnom meste Bratislave jestvuje síce Svätoplukova ulica, ale darmo by ste hľadali dôstojný, jeho osobnosti primeraný pomník, ktorý by našej mládeži, ako aj stále početnejším návštevníkom a turistom zo všetkých sveta strán, pripomínal tohto štátnika a vojvodu európskej dôležitosti. Svätopluk bol synovcom Rastica, prvého veľkého kniežaťa slovenskej Moravy, ktorý mu ako synovcovi zveril východnú časť kniežatstva so sídlom v Nitre. Nezdieľal však úprimne Rasticove snaženia o čo najúplnejšiu štátnu nezávislosť, ale uznal zvrchovanosť Franskej ríše, s ktorej podporou zradil svojho strýca a zmocnil sa celého kniežatstva. Možno bol vychovaný v niektorom z bavorských kláštorov a nesympatizoval s Rasticovým pokusom o vytvorenie cirkevnej nezávislosti za pomoci byzantského cisára Michala III., od ktorého dostal učiteľov viery aj práva Konštantína a Metoda. Keď Rastic v bavorskom zajatí zomrel, Svätopluk, ktorý si dal v Ríme vysvätiť za biskupa v Nitre nemeckého mnícha Wichinga, ktorý ho pravdepodobne ovplyvňoval proti svojmu arcibiskupovi Metodovi. Súdime to z toho, že čoskoro po smrti Metoda v roku 885 – ktorý nenavrhol za svojho nástupcu pomocného biskupa Wichinga, ale slovenského kňaza Gorazda – Svätopluk vyhnal zo svojho kráľovstva byzantských aj nimi vyškolených slovenských kňazov a dal voľnú ruku Wichingovi, aby opäť zaviedol západný latinský rítus. Už rok predtým si však získal rešpekt Frankov tým, že v roku 884 porazil bavorské vojská a vyplienil územie okolo Blatenského jazera. Sám cisár Karol III. sa potom stretol so Svätoplukom pri rieke Tulln a keď Svätopluk uznal Karolovu hodnosť rímskeho cisára, uzavreli vzájomné priateľstvo. To umožnilo Svätoplukovi použiť svoje mohutné vojsko, aby postupne rozšíril svoju moc nad všetkými Slovanmi v okolitých krajinách. Takto si podmanil severozápadným smerom celú vtedajšiu Bohémiu (Česko), kraje Lužických Srbov a Sliezsko, na juh značnú časť niekdajšej Panónie až po Dravu a na východ po Tisu, na severe veľkú časť poľskými kmeňmi obývaného Vislanska (Malopoľska). Takto sa stala slovenská Morava skutočne veľkou ríšou, ktorú však kráľ Svätopluk nestihol administratívne zjednotiť a upevniť, lebo v roku 894 zomrel. Jeho synovia – podľa legendy nesvorní – nedokázali sa na štátnickej úrovni otca, čoho využili Frankovia aj za pomoci maďarských kočovných bojovníckych hôrd, až Svätoplukovu ríše úplne rozbili. Ostáva však historickým faktom, že kráľ Svätopluk I. Veľký dokázal pokračovať v štátnickom diele Rastica, ktorý zo slovenského kniežatstva urobil medzinárodne uznávaný štátny subjekt s diplomatickými vzťahmi s vtedajšími “veľmocami”, akými boli Pápežstvo, Rímske cisárstvo Frankov a Byzantské cisárstvo. Svätopluk mal bezpochyby aj svoje ľudské slabosti a dopustil sa chýb a neprávostí – ako všetci veľkí vládcovia na svete – ale zapísal sa nezmazateľnými literami nielen do dejín Slovákov, ale aj do európskych dejín. Milan S. Ďurica
PERSONNAGES SLOVAQUES QUI ONT COMPTE DANS L'HISTOIRE DE LA SLOVAQUIE LE ROI RASTIC 846– 870 SPRAVODAJ 43 LE ROI SLAVOMIR 870 – 871 SPRAVODAJ 45 LE ROI SVATOPLUK 871- 894 SPRAVOAJ 46
Principauté de Rastic
Tous les peuples, qui ont une culture développée, vénèrent les grandes figures historiques qui ont marqué, d‘une empreinte profonde, la destinée des nations, à la tête desquelles ils se sont retrouvés. En principe, l‘école est tenu d‘enseigner, à tout élève, le rôle tenu par chacune des grandes figures de l‘Histoire de son pays. Les villes et les villages utilisent le nom des personnages historiques pour baptiser leurs rues, leurs places, leurs avenues et tout édifice architectural important. Leur sépultures sont conservées, protégées et vénérées dans des sanctuaires tels que des cathédrales, des églises, des basiliques. Cet hommage ,à quelques exceptions près, a été rendu au seul Milan Ratislav Stéfanik l‘un des cofondateurs de la République Tchécoslovaque, en 1918 : astronome, décoré à maintes reprises en tant que colonel dans l‘armée française, et promu général, dans la Frontières du territoire de la Grande Moravie région tchécoslovaque Svatopluk fut, au IXème siècle, sans aucun doute, le personnage qui joua le rôle le plus important politiquement et militairement dans le premier état slovaque (870-894). Cette personne reste, de nos jours, inconnue par la majorité des slovaques. A Bratislava, une rue porte son nom. On peut chercher en vain un quelconque monument qui permettrait d‘honorer sa mémoire, son rôle de chef d‘état et de diplomate au niveau européen, auprès des jeunes, des touristes des quatre coins du monde. Svatopluk était le neveu de Rastik, le premier grand prince de la Moravie Slovaque. Ce dernier lui a confié le gouvernement de la partie est de sa principauté, dont le siège est à Nitra. Rastik menait un combat acharné pour assurer la souveraineté totale de son territoire. Svatopluk, ne partageant pas le même avis, accepta la domination du royaume franc, trahit son oncle et s‘ accapara de tous les pouvoirs sur l‘ensemble du territoire dirigé par Rastik. Il est possible qu‘il ait reçu, dans un des nombreux couvents de Bavière, une éducation selon les principe du Saint Empire Romain Germanique. C‘est sans doute pour cela qu‘il n‘a jamais accepté l‘évangélisation de Cyril et de Méthod, originaires de l‘Empire Byzantin et donc Orthodoxe. Lorsque Rastik décéda dans une prison de Bavière, Svatopluk fit consacrer, à Rome, un prêtre allemand, du nom de Wichinga qui a comploté contre Cyril et Méthod. Par la suite Svatopluk a chassé de son royaume l‘ensemble des prêtres byzantins ainsi que leurs disciples slovaques après le décès de l‘archevêque Méthod en 885. Svatopluk a, ensuite, donné les pleins pouvoirs à Wichinga, afin qu‘il nomme des ecclésiastiques qui ont rétabli les rites latins. Il a forcé le respect des Francs, en remportant de très nombreuses victoires militaires, qui lui ont permis de dominer les nations slaves des pays voisins et de conquérir leur territoire . Ainsi la Moravie Slave est devenue, véritablement, un grand royaume sans qu‘il ait pu, pour autant, l‘ affermir politiquement et l‘unifier administrativement, comme il est décédé en 895. Selon une légende, sur son lit de mort, Svatopluk fit venir ses trois fils auxquels il demanda d‘essayer de rompre, en même temps, trois bâtons. Aucun d‘eux ne réussit dans cette entreprise. Ensuite il confia à chacun un seul de ces bâtons. Les trois réussirent, alors, à les casser. Par cette épreuve, il essaya de leur montrer que, s‘ils restaient unis, ils arriveraient à maintenir l‘intégrité du royaume. Cette légende nous conte aussi que les fils ne suivirent pas les conseils de leur père. Dans les faits, l‘Histoire nous montre que les fils ne disposaient pas des qualités de chef d‘état de leur père. Les Francs en profitèrent et, avec l‘aide de tribus nomades magyars, démantelèrent le royaume de Svatopluk. Il a été reconnu, effectivement, que Svatopluk a réussi à préserver l‘oeuvre de Rastik. Il a, ainsi, sauvegardé ce grand état, reconnu par la communauté internationale de l‘époque et a établi des relations diplomatiques avec des „puissances“ telles que la Papauté, les Royaumes francs et byzantin. Comme tout gouvernant, Svatopluk avait sans doute ses faiblesses et a, forcément, commis des erreurs. Cela ne l‘a pas empêché d‘inscrire son nom, en lettres d‘or, dans l‘Histoire de la Slovaquie et même de l‘Europe.
Territoire conquis par SVATOPLUK
SVÄTOPLUK I : ROI SLOVAQUE TRES PUISSANT DU ROYAUME DE MORAVIE Svätopluk (svato : saint ; pluk : régiment militaire)