MOZARTOVA OPERA ČAROVNA FLAUTA O SLOVENSKU
V roku 1735 vznikla v Banskej Štiavnici Banská škola povýšená v roku 1761 na Banskú akadémiu. Neskôr v roku 1786 sa v neďalekých Sklených Tepliciach konal prvý svetový kongres prírodovedcov, na ktorom sa zúčastnili vynikajúci odborníci tej doby. Na kongrese Ignác Born robil pokusy s amalgamáciou. O tri roky neskôr v roku 1789 vznikla prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete, ktorá sa volala - La Societé de´l art de´l exploiration des mines -. Jej členovia sa súčasne rozhodli vydávať aj prvý odborný medzinárodný vedecky časopis na svete, ktorý sa volal Bergbaukunde (Baníctvo), ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1789. Do tejto spoločnosti sa prihlásilo 147 najvýznamnejších osobností Európy a Ameriky (napr. Laurente Lavoisier, James Watt, ale aj Johann Wolfang Goethe). Aj toto spôsobilo, že dvom učiteľom z Banskej akadémie v Štiavnici vzdal veľkú poctu Wolfgang Amadeus Mozart. Mozart na počesť učiteľa banskoštiavnickej akadémie profesora Ignáca Antona Borna (vynálezcu Európskej nepriamej amalgamácie - ortuť viaže drahé kovy a bol považovaný za autoritu celej habsburskej monarchie, Bormovým pričinením dostala Čarovná flauta konečnú podobu) skomponoval kantátu KV 471 pre sólo pre tenor, mužsky zbor a orchester s názvom Die Mauerfreude (Slobodomurári). Tato kantáta bola po prvý raz uvedená vo Viedni 24.4.1785 a neskôr v opere Čarovná flauta. Popri profesorovi Bornovi vzdal poctu aj prvému profesorovi banskoštiavnickej akadémie – Mikulášovi Jozefovi Jacquinovi (patril medzi najvýznamnejších chemikov a botanikov Európy, bol členom akadémie vied v Petrohrade, Upsale, Štokholme a parížskej a bazilejskej lekárskej spoločnosti). Opera bola Mozartovým posledným dramatickým dielom a druhou spevohrou, ktorú skomponoval v rodnom jazyku. Opera bola prvýkrát uvedená verejnosti na viedenskom predmestí pre ľudových návštevníkov, nachádzajú sa tu prvky ľudovej frašky. V opere s dvoma dejstvami, profesora Borna predstavuje Sarastro, Jacquina starý farár a sám Mozart je zobrazený v postave Papagena. Okolnosti vzniku Čarovnej flauty sú tajomné a plné rozporov. Do libreta, ktoré sa spolovice muselo zásadným spôsobom prerábať napr. aj charaktery hlavných postáv, lebo sa tvorila konkurenčná opera (Cithara mágica) sa zakomponovalo mnoho slobodomurárskych myšlienok a ideálov ako aj mnoho slobodomurárskej symboliky, významnú úlohu hrá číslo tri, opera začína tromi osudovými akordami, vystupujú tu tri slečny, traja mládenci, traja kňazi a troje dvere do chrámu. Kráľovná noci ako symbol zatemnenia, nevedomosti, zlého a nerozumného, Sarastro jej protipól zas rozumný vladár. Hovorí sa, že Slobodomurári podporovali Mozarta počas obdobia jeho finančnej krízy a tiež, že práve oni ho zabili za to, že zverejnil ich najcitlivejšie tajomstvá. Mozartovu vdovu a deti podporovali aj po jeho smrti. Mozart bol v lóži Dobročinnosť. Opera od začiatku uvádzania bola ťažkým interpretačným orieškom pre rysy ľudovej piesne, ktoré sú prítomné v celej partitúre, ale najvýraznejšie v postave Papagena. Výnimočná postava je tiež Kráľovná noci, kde majú často problémy odspievať aj tie najzdatnejšie a najskúsenejšie speváčky, na druhej strane je tu postava Monostrata, ktorý spieva pomerne „jednoduché“ melódie. Dej sa odohráva v neznámej rozprávkovej krajine, ríši fantázie v bájnej neuvedenej dobe, (často interpretovanej ako Egypt – kľudne tým autori mohli myslieť Slovensko, pretože Slovensko bolo v tom čase eldorádom, lebo sa tu nachádzali zlatonosné žily až 25 metrov široké a niekoľko kilometrov dlhé. Inde vo svete boli vzácne žily 20 cm široké). Je to rozprávka o hľadaní pravdy a lásky o kontrastoch svetla a tmy, dobra a zla. Autor libreta opery Emanuel Schikeneder veľmi dobre poznal vtedajšiu Banskú Štiavnicu, akadémiu a okolitú prírodu! Takže môžeme povedať, že jeden z najväčších hudobných géniov všetkých čias zložil operu Čarovná flauta, ktorá bola o Slovensku. Jan.vlnka@stuba.sk Plagát z pražského predstavenia Plagát z premiéry opery vo Viedni z 30. septembra 1791. Schikaneder tu vystúpil v komickej role Papagena a Mozartova švagriná, Josepha Hoffer, hrala Kráľovnú noci. Portrét Emanuel Schikaneder a Wolfgang Amadeus Mozart.