Alfonz Zhorsky est le premier slovaque à avoir écrit un livre sur l’hygiène et la santé. Son ouvrage a été publié aux Etats Unis. Né à Levoca, en 1868, il commença des études de médecine à Budapest et dut les poursuivre à Vienne comme il revendiquait son appartenance à la nation Slovaque, de manière très engagée. Il émigra au début du XXème siècle aux Etats Unis et y écrivit un livre de 1000 pages dont le titre est ”Médecin et conseiller slovaque”. Cet ouvrage, tiré à 2000 exemplaires, traite d’une manière pratique de tout ce qui a trait à la santé, aux maladies, aux médicaments, aux traitements médicaux en vigueur à cette époque et est illustré par 1 116 dessins qu’il réalisa lui mêrme. Il a laissé une oeuvre remarquable malgré ses difficultés de vie ( financière en particulier) qu’il avait à subir. Il géra un sanatorium à Détroit. Son deuxième livre, ”Médecin de famille”, fut l’ouvrage le plus lu dans la communauté slovaque américaine après la Bible et comporte 40 chapitres relatifs à l’anatomie, la physiologie, les rudiments de l’hygiène et des premiers soins, la pathologie de base et la classification des traitements et des maladies, la thérapie par massages,.les fondements de la nutrition etc ... Hormis ces deux livres, il en a publié d’autres sur la morphologie secrète des corps de l’homme et de la femme, sur l’hygiène de vie en fonction des saisons entre autres. A la fois médecin, chimiste, psychologue, pharmacien, il publié des écrits dans tout ce qui concerne ces spécialités. Cet homme gentil, dévoué corps, coeur et âme à ses concitoyens a vécu dans la pauvreté et dans la solitude, mais a laissé une oeuvre remarquable quantitativement et qualitativement.
ALFONS ZHORSKÝ – VÝZNAMNÝ LIEČITEĽ A SPISOVATEĽ v Amerike.
ALFONS ZHORSKÝ : ECRIVAIN ET THERAPEUTE
Autor prvej slovenskej zdravovedy vydanej v Amerike. Slovák organizátor zdravotníckej starostlivosti a osvety. Jedinečná osobnosť krajanského života dokumentujúca dramatické osudy príchodu Slovákov do Ameriky začiatkom minulého storočia v čase najväčšej maďarizácie v Rakúsko-Uhorsku. Tento človek, ktorý venoval život službe blížnym nebol za svojho života docenený a zostal uplne neznámy širšej slovenskej verejnosti. Preto je našou snahou odhaliť pohnutý život a zásluhy tohto skromného ľudomila, liečiteľa a veľkého Slováka aj dnešnej generácií. Alfonz Zhorský alias Július Carmen sa narodil roku 1868 v Levoči. V Kežmarku absolvoval gymnaziálne štúdiá. Medicínske štúdium začal na Budapeštianskej lekárskej fakulte, pre svoje slovenské presvedčenie bol neskôr nútený prestúpiť na Viedenskú lekársku fakultu. Podľa dostupných prameňov však riadne štúdium medicíny nakoniec neukončil. Aktivity Júliusa Carmena sú viazané na Ameriku, kam emigroval začiatkom 20.storočia. Tam sa zrodila aj jeho vyše tisícstranová publikácia "Slovenský lekár a radca" - praktická náuka o zdraví, chorobách, liekoch a moderných liečebných metódach tej doby. Je len dielom náhody, že sa táto kniha ocitla na Slovensku, hoci sa tak stalo až v roku 1996. Či bol Július Carmen lekárom a aké mal vzdelanie nie je podstatné. Dôležité je dielo, ktore po sebe zanechal. Obdivuhodná je jeho publikačná a osvetová činnosť, keď v ťažkých finančných a životných podmienkach bol schopný okrem prevádzky jedinečného sanatória v Detroite vydať aj zdravovedu nebývalého obsahu s komplexným prístupom k jednotlivým patologickým stavom a ochoreniam. Presný rok publikácie nie je zdokumentovaný. Prvé vydanie vyšlo v 2000 exemplároch. Je napísane na 995 stranách a má 1116 obrázkov, ktoré si sám autor nakreslil. Cena jedného výtlačku bola 12 dolárov. V predslovu k prvému vydaniu sa možno dočítať ; ,,Nie z vášne, ktorá pudí k písaniu, ale z nedostatku kníh a láske k neuvedomelému slovenského ľudu som sa lapil pera. Viem, že to pero by svedčilo lepšie chýrnym lekárom a profesorom, ale robotník, vidiac pole pusté, lapí sa motyky a snaží sa učiniť ho plodným. To robím i ja na poli zdravotnej výchovy". Ďalšia jeho kniha "Domáci lekár" sa podľa dobových záznamov stala najpopulárnejšou a najčítanejšou publikáciou medzi americkými Slovákmi hned po Biblii. Skladá sa celkovo zo 40. kapitol. V prvých troch sa autor zaoberá problematikou anatomie, fyziologie a základmi hygieny . V ďalších dvoch kapitolách sú opísané diagnostické postupy a prvá pomoc. V ostatných kapitolách sa venuje rozdeleniu jednotlivých ochorení, spôsobov ich liečby, ošetrovaniu chorých, základov masáži, vodoliečby a špeciálnych lekárskych receptov. Všíma si tiež problematiku manželských vzťahov a pohlavných chorôb. Jednu kapitolu venoval slovenskej domácej strave, kde uvádza tradičné recepty našich starých materí. Pre čitateľov okrem zdravotníckej problematiky boli zaujimavé aj kapitoly venované ovocinárstvu, pestovania a spracovania viniča, ako aj užitočné rady pre domácnosť. Okrem zmienených dvoch kníh v Amerike vyšli aj ďalšie jeho knižné publikácie "Kniha prírody, čiže tajnosti mužského a ženského pohlavia", "Zdravotné rady na každý mesiac", "Etika čiže pravidlá slušného chovania sa v spoločnosti", "Praktická psychológia čiže dušoveda", "Mechanoterapia". Vzácny je najmä "Atlas" ako príloha k najvzácnejšej knihe J.Carmena "Slovenský domáci lekár a radca", kde vidieť brilantné, na to obdobie veľmi precízne, prevedené kresby k jednotlivým kapitolám, ktoré do-kresľujú autorove vedomosti z medicínskych disciplín. Bol aj vydavateľom viacerých populárnych zdravotníckych časopisov. Okrem iného vydával pre poľskú početnú komunitu mesačník Lakarz Domovi, avšak s malým komerčným úspechom. Zo útržkových prameňov sa dozvedáme, že Carmen bol lekárnikom, chemikom, psychológom, doktorom dušovedy a ”farmácie graduentom”. To aké mal vzdelanie nie je až tak dôležité. Najdôležitejšie zostáva, že bol človekom s veľkým srdcom, čestným a statočným, ktorý nemyslel len na seba, ale aj na svoj ubiedený národ. Aj keď sám zostal ku koncu opustený a chudobný, zanechal po sebe veľké duchovné dedičstvo. Aj dnešnú dobu sú obdivuhodné jeho duševné schopnosti, nadpriemerné encyklopedické vedomosti z mnohých vedných disciplín, vďaka ktorým dokázal napísať vtedy tak dokonalú zdravovedu. Veľmi priliehavo preto budú v tomto kontexte znieť slová obetavej Slovenky manželky farára P. Novomeskej, keď pri poslednej vôli v roku 1922 napísala; ,,Keď niekedy budú naše hroby otvorené a prach našich kostí rozmetie vietor, nech všade na stopách tohto prachu vzrastú nové duše tak oddané slovenskému národu, ako boli naše". Igor M. Tomo, predseda Slovenskej biologickej spoločnosti SAV, Lekárska fakulta UK Bratislava